V povetrí myšlienok

5. lis, 2017

Utápam sa v tvojich očiach,

moja duša je zvábená,

 

snívam o tebe po nociach,

si krásna víla stratená,

 

 

zjavuješ sa len zriedka,

vždy, keď to nečakám,

 

vo mne horí túžba všetka,

tvojmu čaru vždy prepadám,

 

netuším či si vôbec živá,

počas dňa ťa nevídam,

 

si tá, o ktorej sa mi sníva,

pri ktorej verím predstavám,

 

mal som tak veľa žien,

ich mená už v mysli strácam,

 

vyskúšal som už toľko tiel,

občas sa k ním spätne vraciam,

 

zhasla chuť odkedy som ťa zrel,

ukázala sa mi iná ulička,

 

dovtedy som sa s láskou prel,

zasiahla ma zvláštna panička,

 

odolávam už takmer celý rok,

ostávam verný svojej vidine,

 

od lásky ma delí iba krok,

vzdávam hold svojej šedine,

 

možno som blázon zúfalý,

ktorý je na smiech okoliu,

 

tak ako kôň spútaný,

zháňam svoju pravú podkovu,

 

sladkosť čerešní dobre poznám,

nejeden krát som im prepadol,

 

no dnes holdujem iba hroznám,

ich vôňou ma Amor zasiahol,

 

nepáčia sa mi ani ruže,

tak nerád ich v sade trhám,

 

objavil som kúzlo súše,

tak ľahko odolám šírim vlnám,

 

viem pre koho srdce bije,

predtým prelietavé ako sokol,

 

ako vlk na jediný mesiac vyje,

nevšíma si iné krásy vôkol

 

 

v záhone vníma jediný kvet,

ten, ktorý sa predtým bál ovoňať

 

ten je jeho ozajstný svet,

pre ktorý začal skutočne milovať

 

5. lis, 2017

Dívam sa do nebeských výšin,

spomínam na staré časy

 

teraz každú lásku stíšim,

vychutnávam dni bez masy,

 

v hlave mi znie toľko piesní,

pretancoval som pri nich noc,

 

no telo sa ocitlo v tiesni,

nik mu neprišiel na pomoc,

 

hoc prekričalo i sám vietor,

jeho hlas v tichu doznieval,

 

osud inú stuhu vplietol,

do kvetín, ktoré polieval,

 

bola jednou z tých duší,

pri ktorých sa dych zastaví,

 

dodnes mi z nej srdce buši,

i keď život mi smer nastaví,

 

utekala počas letnej búrky,

chytala kvapky do dlaní,

 

tešila sa z riečnej vlnky,

i všetkým ideám o poznaní,

 

jakživ ju lákali rôzne kúzla,

často do nich ponárala očká,

 

čakala dokým sa nezjaví múza,

a neroztopí posledná vločka,

 

bývalí sme jedným krídlom,

celý vesmír pri nás stál,

 

stali sme sa bájnym sídlom,

v ktorom nažíval sám kráľ,

 

nevedeli nás od seba odlúčiť,

boli sme navzájom spojení,

 

lásku sme nechceli opustiť,

cítili sme sa úprimne ľúbení,

 

trvalo to takmer večnosť,

verili sme tomuto zázraku,

 

život dal pýche prednosť,

našiel pre nás smutnú zástavku,

 

nečakane nás od seba rozdelil,

hoc predtým zviedol spolu,

 

v chladný cencúľ cit premenil,

do života len zasial smolu

9. zář, 2017

Každý deň nad bytím dumám,

kto sa vo mne naozaj skrýva,

 

všetky odtiene dúhy skúmam,

vzdušná víla mi smutne kýva,

 

 

toľko je na svete chýb,

umierajú pri nich bezbranní,

 

do hlavy im dali čip,

vedú ich cudzinci neznámi,

 

snažia sa ma nasilu stíšiť,

umlčať môj hlasný vzdor,

 

všetko navôkol mňa zničiť,

rozšíriť len známy mor,

 

musia uhasiť moje svetlo,

tkvie v ňom večná jednota,

 

zo života mi spraviť peklo,

nech myseľ zahalí temnota,

 

koľkých už blízkych pobili,

nasadili im náramok otroctva.

 

Ich vzletné nádeje dožili,

stali sa jedom proroctva,

 

nechcú po odpovedi pátrať,

zmierili sa so životmi zbojníkov,

 

duša im začala chátrať,

lásku vryli do pomníkov,

 

v povrazoch poslušne sedia,

zabudli na svoju slobodu,

 

o sebe tak málo vedia,

podpísali smiešnu dohodu,

 

za milodar sa zapredali,

do plášťa pretvárky obliekli,

 

cez mreže na svet nazerali,

skutočný život si odriekli,

 

na očiach šatku nosia,

ich osud je spútaný,  

 

o práva denne prosia,

modlia sa v znaku  sutany

 

k pravde sa otáčajú chrbtom,

čítajú z infekčných stránok,

 

strach sa stal ich sudcom,

zberateľom hnilých známok

8. zář, 2017

Sirénu vo mne prebúdzaš,

v diablicu sa začínam meniť,

 

otrávené menu mi ponúkaš,

s osudom sa skúšam zmieriť,

 

plachá deva je dávno preč,

tú si vyhnal z detskej izby,

 

padlý anjel trafil terč,

predčítal mi zvrhlé listy,

 

vtláčaš ma do modrých perín,

dušíš jedovatými bozkami,  

 

omamná vôňa z kvetín,

uniká zadnými dverami,

 

cnostná deva zaživa zomrela,

stala sa nehanebníkovou obeťou,

 

biela stuha na popol zhorela,

nebola prvou ani poslednou,

 

na reťazi ma pevne držíš,

brániš mi v ráznom  odchode,

 

bezo mňa sa hlasno súžiš,

zapredal ma zvláštnej odrode,

 

v čistote lupeňu ľalie,

som rástla v bielobe odetá,

 

prepadla som tvojej mánie,

vzdušná vôľa bola popretá,

 

nik sa ku mne nesmie priblížiť,

spáliš všetkých jedným pohľadom,

 

vraj mi nechceš vôbec ublížiť,

som pre teba najväčším pokladom,

 

podvádzaš ma vždy po nociach,

keď mesiac hviezdy zahalí,

 

poznáš látku na iných sukniach,

i vôňu ženy, ktorá sa odhalí,

 

chuť lásky je tak lahodná,

keď jazykom krúžiš po pleti,

 

tá nevera býva náhodná,

každá hriešnica na teba letí,

 

máš potrebu ma nasilu väzniť,

hoc máš na dosah celý sad,

 

pre jednu orchideu dokážeš plieniť,

a brániš jej opustiť chlipný hrad

8. zář, 2017

Po nociach stále blúznim,

zjavuješ sa mi pri posteli,

 

ako slepý netopier blúdim,

modlím sa pri starom kaštieli,

 

posadla si ma ničivou krásou,

dušu ranila jedovatou dýkou,

 

naviedla ma ísť zlou trasou,

do krajiny samých vzlykov,

 

vôkol mňa sú mŕtve telá,

ktoré dožívajú v bolestiach,

 

pravú lásku väzní cela,

lotri si nažívajú v nerestiach,

 

som hriešnikom kvôli slasti,

v predstavách ťa vídam nahú,

 

ožívajú staro dávne strasti,

pre túžbu horko slanú,

 

bezvládne na kolenách kľačím,

zhodený tvojim hnevom,

 

ťažobu na srdci vláčim,

vyrytú s tvojim menom,

 

netuším kam sa podieť,

pomýšľam na zbabelý únik,

 

lásku si musím odriecť,

a naučiť milovať pomník,

 

z diery na mňa hľadia oči,

zuby cerí lesná zver,

 

svet sa iba ďalej točí,

údoliu vládne divý lev,

 

takmer sa ani nehýbem,

hoc v mysli astrálne cestujem,

 

letiacu hviezdu asi nestihnem,

cez silné prúdy veslujem,

 

v dlani držím rubínový šperk,

ktorý som ti chcel venovať,

 

v izbe počuť nepríčetný škrek,

smrť mi začala ortieľ maľovať,

 

protichodné city ma vedú,

na popravu plnú rúži,

 

hľadím na oblohu šedú,

len hrob  po mne túži,

 

 

na krémové lóže sa ukladám,

dúfajúc, že ťa znova zriem,

 

do hlbokého spánku upadám,

s myšlienkou, že ťa milujem